Morálka a etika je vždy subjektívna, aj v zdravotníckej profesii. Čo s tým?
Dnešné vysokosofistikované technológie si vyžadujú vysokokvalifikovanú pracovnú silu vo vysokosofistikovanej výrobe i službách (vrátane zdravotníckych) prispôsobenej na mieru spotrebiteľa. Neustále sa hromadenie nových encyklopedických vedomostí v súčasnosti prekračuje rozumnú mieru záťaže v každej vekovej skupine, v každom odvetví. Formálne vzdelávanie pozvoľne stráca prevahu nad neformálnym a informálnym vzdelávaním.
Globalizácia začala vo svetovom hospodárstve v polovici 19. storočia, vo vzdelávaní v polovici 20. storočia masifikáciou vzdelávania. Keďže globalizujúca sa spoločnosť neustále denne prináša nové poznatky, pohľady na svet a človeka v ňom najmä prostredníctvom nových informačných masovokomunikačných technológií, svoje postoje a hodnotový systém si dnes človek vedome utvára a obhajuje v podmienkach náročnosti selekcie pri vyhodnocovaní pravdivosti hodnoty získavaných „sprostredkovaných informácií“.1
Človek si dnes, v 21. storočí, iba s ťažkosťami utvára správny postoj k ušľachtilým hodnotám, akými sú rešpekt, úcta, láska, sloboda, tolerancia, rovnosť a i. „Morálka a etika sa stávajú premenlivými hodnotami, ktoré v krátkych časových úsekoch nadobúdajú odlišné kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti“.1
Etika je disciplínou praktickej filozofie, skúma morálne konanie a jeho normy, vzťahy ľudí k iným ľuďom, k spoločnosti, k sebe samému a je súhrnom všetkých kladných hodnôt. Je teda teóriou morálky aj mravnosti a vyčleňuje etický kódex. Morálku môžeme definovať ako spoločenský jav, ktorý odráža medziľudské vzťahy a konanie z pohľadu dobra a zla. Kto sa neriadi morálnymi zásadami, nemá úctu k sebe, ani k iným, jeho ľahostajnosť pramení vo výchove, je už veľmi ťažké (nie však nemožné) u dospelého jedinca tento postoj zmeniť. Morálne je jednanie v zhode so svedomím jednotlivca.2
Funkcie morálky sú:
• poznávacia,
• regulačná,
• humanizačná.
Mravnosť je mierou morálky v spoločnosti, súvisí s charakterom, predstavuje trvalý rys osobnosti človeka, prejavujúci sa v jeho chovaní. Nie je len záležitosťou rozumu, ale má výraznú väzbu na emocionálnu stránku človeka. Mravne sa správa a koná človek, v zhode so svojim svedomím ako formou sebahodnotiaceho citu.3
Etika teda poskytuje praktické návody na správanie a konanie ľudí v živote, ktorí musia riešiť konflikt medzi tým, čo je a tým, čo by malo byť – špecifický morálny konflikt. Etické správanie sa vyznačuje možnosťou morálneho výberu, slobodou voľby a dobrovoľnosťou konania. Tieto atribúty sú základnými podmienkami morálky.4
MORÁLKA A ETIKA V ZDRAVOTNÍCKEJ PROFESII
Pre zdravotnícke profesie, vrátane profesie dentálnej hygieny, je profesionálna etika kľúčovou, bezpodmienečnou podmienkou kompetentného, vysoko humánneho výkonu povolania, ktoré má byť nielen „prácou“, ale „poslaním“. Aj pre zdravotníckej profesie je morálny prístup v podstate charakterizovaný faktom, aby človek konal dobro pre dobro samé. Objektom tejto profesie je totiž ľudská bytosť ako celok (vrátane citov, postojov, hodnôt, záujmov atď.) práve v tom citovo i fyzicky najzraniteľnejšom cykle života – v období prežívania bolesti, choroby, či dokonca umierania.4
Komplikovanosť problémov v medicínskej oblasti v etickom kontexte si dnes vyžaduje multidisciplinárny charakter. V demokratickej spoločnosti sa etika môže uplatňovať len formou dialógu nielen medzi odborníkmi, ale aj odborníkov s laikmi, ktorých sa priamo týkajú a prinášajú do dialógu nový uhol pohľadu. Výsledkom tohto dialógu je nové poznanie a nie jednostranný názor určitej skupiny ľudí. Medicínska etika je neoddeliteľnou súčasťou práce lekárov a zdravotníkov vo všetkých oblastiach ich pôsobenia, vrátane profesie dentálnej hygieny.2
Etickým imperatívom, ale i predpokladom odbornej práce je v zdravotníctve byť si vedomý možnosti vlastných chýb a omylov. Tlak vedy a etiky, ale i ekonomický a politický, núti zodpovedných pracovníkov hľadať spôsoby a cesty reformy štúdia medicíny aj iných zdravotníckych odborov, aj celej zdravotníckej starostlivosti. Stúpajú finančné nároky na zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti v súlade s využitím modernej vedy a technológií, preto všetky štáty sveta, vrátane vyspelých, riešia otázku spôsobu jej finančného vysporiadania.
Súčasná zdravotnícka starostlivosť dostáva trhový charakter, bez akceptovania etických princípov však nemôže zodpovedne plniť svoje poslanie. Medzi hlavné problémy v medicínskej etike patrí génová diagnostika a liečba, klonovanie, umelé oplodnenie a náhradné materstvo, výskum ľudských embryí, prenatálna diagnostika, prerušenie gravidity, terminálna starostlivosť a eutanázia, transplantácie a xenotransplantácie, ako aj problémy vzťahov zdravotníkov a pacientov. Najaktuálnejšou témou v súčasnosti je umelá inteligencia (skr. AI z angl. artificial intelligence ). Základné pravidlá slušného správania sa v danej spoločnosti sú formulované v etickom kódexe, ktorý je súhrnom pravidiel správania sa v danej spoločnosti. V každej profesii sú iné, osobitý majú lekári a zdravotnícki pracovníci.4
Etický kódex zdravotníckeho pracovníka vymedzuje štyri oblasti:
• všeobecné podmienky,
• výkon povolania zdravotníckeho pracovníka,
• vzťah zdravotníka a pacienta,
• vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi.
Extrémne chápanie demokracie pojmu „individuálna sloboda“ vedie nielen k liberalizmu, ale zároveň aj k častým prejavom myslenia ako je subjektivizmus a relativizmus. V tomto prístupe za základný problém možno považovať nedostatok osobnej zodpovednosti za niečo iné, ako je vlastné materiálne „ja“.3
„Z toho vyplýva naše úsilie nestotožňovať etiku s kódexami a mravnými normami“.3 Etika sa o to pokúša, ale nie je s nimi totožná. Nie je ako spoločenské a prírodné vedy. Je to hľadanie, motivovanie a formovanie vnútorných postojov s vedomím zodpovednosti nad naše vlastné záujmy.
Základné princípy medicínskej etiky podľa Beauchampa a Childressa5 sú: prospešnosť, neškodnosť, spravodlivosť, autonómia. V súčasnosti sa k týmto princípom pridáva aj informovaný súhlas – slobodný a dobrovoľný súhlas pacienta s vykonaním diagnostických a terapeutických výkonov po adekvátnej predchádzajúcej informácii.3
Hlavnou úlohou medicínskej etiky je formovať náležité mravné postoje zdravotníckeho pracovníka, s ktorými je vnútorne stotožnený a sú zahrnuté v etických požiadavkách na zdravotnícke/lekárske povolanie.6
Pracovníci pomáhajúcej profesie si uvedomujú význam ľudského vzťahu svojej profesie ku klientom a majú preň svoje riešenie vo forme etických zásad. Niektoré sú chápané skôr ako prihlásenie sa k ideálu, o ktorom sa vie, že je nedosiahnuteľný, iné sú záväzné a podrobne sformulované. Problém tkvie v tom, že žiadny etický kódex nehovorí, čo robiť, ak sa pomáhajúcemu, v tomto prípade zdravotníkovi, nedarí niektorú z požiadaviek naplniť. Príkladom môže byť situácia, keď zdravotník napriek svojmu „chceniu“ cíti rozpaky, alebo averziu voči niektorej etnickej skupine a pod., nepomôže to, že s týmto svojim pocitom nesúhlasí. Nastane vývoj k horšiemu – tieto pocity prestane u seba vnímať. Žiť podľa etických zásad je niečo iné, ako ich uznávať, či hlásať. Je to svetonázor, ku ktorému sa nedá dopracovať ľahko a je nutné pracovať s vlastným cítením.6
Aj z doposiaľ uvedených dôvodov na etiku zdravotníkov by v etických kódexoch pre pomáhajúce profesie, teda aj zdravotníckych pracovníkov, mala byť uvedená dôležitá zásada: „Pomáhajúci je pripravený kedykoľvek vnímať a akceptovať svoju nedokonalosť, slabosť a zraniteľnosť, ktorou pomáhanie vyjavuje, a pomocou sebareflexie a supervízie napomáhať vývoju
k lepšiemu stavu, než je ten súčasný.6
Etika teda nemôže rozhodnúť za nikoho, ako sa má správať. To záleží len od nás, je to vec našej osobnej slobodnej voľby. Etika je predovšetkým metódou myslenia. Ponúka možnosti, no nerozhoduje za nás.
No stále vo vzduchu visí dilema, či filozoficky nezvratný fakt: „Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálny svet, ale iba akoby morálne okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme – a hodnotíme. De gustibus non est disputandum.“7
Etický kódex má za cieľ byť nástrojom, ktorý podporuje rozvoj etiky a firemnej kultúry, napomáha zlepšiť medziľudské vzťahy na pracovisku a tiež prispieva k zlepšovaniu dobrého mena spoločnosti, pre ktorú pracujeme. Záleží len na jednotlivcoch zdravotného tímu ambulancie, ako etický kódex zvládnu v praxi, aj na vedení ambulancie, ako dôsledne bude trvať na dodržiavaní jeho zásad.
PRÍLOHA:
ETICKÝ KÓDEX ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA
Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka:
(1) Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca, s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.
(2) Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, na morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta.
(3) Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4) Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý.
(5) Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom uplatňovať právo slobodného výberu zdravotníckeho pracovníka.
Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania:
(1) Zdravotnícky pracovník v rámci svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie vykonáva preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom zodpovedajúcim súčasným poznatkom vedy.
(2) Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy.
(3) Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na takom výkone, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.
(4) Zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely.
(5) Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, želania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicidium sú neprípustné.
(6) Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva povolanie, je povinný dbať na svoj odborný rast a sústavne sa vzdelávať.
(7) Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
(8) Zdravotnícky pracovník nesmie sám alebo po dohovore s inými ordinovať neúčelné diagnostické, liečebné ani iné výkony.
(9) Pri predpisovaní a odporúčaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta.
(10) Zdravotnícky pracovník sa môže zúčastňovať na prezentácii odborných zdravotníckych tém na verejnosti, v tlači, v rozhlase a v televízii a na diskusii k nim.
(11) Zdravotnícky pracovník nemôže používať nedôstojné praktiky smerujúce k rozšíreniu počtu pacientov. Je zakázané takéto aktivity iniciovať prostredníctvom druhých osôb. Reklama a inzercia súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené. Reklama musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie mať znaky nekalej súťaže. Text reklamy a jej zverejnenie nesmú znížiť vážnosť povolania zdravotníckeho pracovníka.
(12) Zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.
Zdravotnícky pracovník a pacient:
(1) Zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti.
(2) Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a s trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami a povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.
(3) Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a z týrania pacienta, a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony.
(4) Zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný získať informovaný súhlas pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu pred poskytnutím nezvratného zdravotníckeho výkonu.
(6) Zdravotnícky pracovník nesmie nijakým spôsobom zneužiť dôveru a závislosť pacienta. Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti.
Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi:
(1) Základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a s priznaním práva na odlišný názor.
(2) Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo ošetrujú toho istého pacienta, vzájomne spolupracujú.
(3) Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a keď s tým pacient súhlasí. Majú právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
(4) Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.
(5) Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať činnosť nezdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
Buďte v obraze
Chcete mít pravidelný přehled o nových článcích na tomto webu, akcích a dalších novinkách? Přihlaste se k odběru newsletteru.
Odesláním souhlasíte s našimi zásadami zpracování osobních údajů.
- Plavčan, P., Výchova a vzdelávanie na prahu nového storočia. In Technológia vzdelávania, roč. 11, č. 7, 2010 [online]. ISSN 1338-1202, s. 3 – 11, dostupné na http://technologiavzdelavania.ukf.sk/index.php/tv/article/view/993
- Kozierová, B., Erbová, G., Olivieriová, R. Ošetrovateľstvo 1. Slovak edition, Martin“ Osveta 1995, 836 s., ISBN 80-217-0528-0.
- Šoltéz, L., Pullmann, R. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin „ Osveta, 2008, 257 s. ISBN 978-80-8063-287-8.
- Jankovský, J. Etika pro pomáhající profese. Triton, 2003, 223 s.. ISBN 8072543296.
- Beauchamp, T., CHildress, J. Principles of biomedical. New York, Oxford: Oxford University Press. 1979. In Šoltéz, L., Pullmann, R. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin : Osveta, 2008. 257 s. ISBN 978-80-8063-287-8.
- Kopřiva, j. Lidský vztah jako součást profese. Portál, 2011. 152 s. ISBN 978-80-7367-922-4.
- https://pravidelnadavka.sk/95-subjektivna-moralka-ci-moralny-nihilizmus/- zdroje:
a) Richard Joyce, “Moral Anti-Realism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/31VP7mT
b) James Dreier, “Projectivism”, Encyclopedia of Philosophy (2019), https://bit.ly/2PuCyw8
c) Mark van Roojen, “Moral Cognitivism vs. Non-Cognitivism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2MUkpX2
d) Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007) - Príloha zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti Systém ASPI – stav k 2. 3. 2016 do čiastky 13/2016 Z. z. 578/2004 Z. z. – o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti - posledný stav textu, In: http://www.skizp.sk/eticky-kodex-zdravotnickeho-pracovnika
Články
9. 3. 2026 | Řízení praxe
V zubních ordinacích i laboratořích se v roce 2026 začnete stále častěji setkávat s tím, že k některým přístrojům už nebude přiložen tištěný návod k použití. Nejde o „šetření výrobce“, ale o důsledek změny evropských pravidel: od 16. července 2025 je možné poskytovat návod k použití v elektronické podobě (eIFU) pro všechna zdravotnická zařízení určená pro profesionální použití. (SÚKL)
Články
17. 12. 2025 | Řízení praxe
Při své práci (a diskusích se stomatology) často narážím na jeden zásadní, opakující se konflikt: Je to střet dvou světů, které se v ordinaci pravidelně potkávají, ale málokdy si rozumí.
Články
13. 1. 2026 | Řízení praxe
Profese zubního lékaře patří bezesporu k těm nejnáročnějším. Vyžaduje vysokou úroveň odborných znalostí, zručnost i psychickou odolnost. Zubní lékaři musí zvládat stresové situace, často pracují s pacienty, kteří mají strach či je trápí bolest, a přitom si zachovat klid a profesionalitu. Nezanedbatelná je také fyzická zátěž – dlouhodobá práce v nepřirozených polohách často vede k bolestem zad, hlavy či krční páteře.
