StomaTeam, s.r.o. - Váš průvodce dentálním světem

menu0CZK 
StomaTeam > Články > Obecná stomatologie > Vplyv abrazivity zubných pást na tvrdé zubné tkanivá

Vplyv abrazivity zubných pást na tvrdé zubné tkanivá

MDDr. Jana Ferková, doc. MVDr. Květuše Lovásová, Ph.D. | PhDr. Michal Ferko, doc. MUDr. Eva Kovaľová, Ph.D.

Abstrakt: Abrazivita zubných pást je terčom viacerých odborných diskusií. V laickej ale aj odbornej verejnosti sa bohužiaľ objavujú rôzne dezinterpretácie ohľadom abrazivity a vyššia abrazivita v zubných pastách sa považuje za nebezpečnú, pričom sa tieto tvrdenia neopierajú o žiadne vedecké dôkazy. Abrazivita je určená prostredníctvom relatívnej dentínovej abrazivity takzvanej RDA, ktorá určuje mieru opotrebenia dentínu. Do úvahy však treba brať fakt, že sklovina je približne 10× odolnejšia voči mechanickému opotrebeniu ako samotný dentín. To, že sa skúma opotrebenie samotného dentínu súvisí so štúdiami, ktoré sa začali vytvárať na začiatku 20. storočia, kedy sa vedci začali zaoberať súvislosťami medzi abrazivitou častíc jednotlivých preparátov určených na čistenie zubov a vznikom gingiválnych recesov a klinovitých defektov. Kľúčové slová: abrazivita, RDA, dentín, sklovina, zubná pasta


Úvod

Na začiatku 20. storočia neexistovali žiadne štandardy, ktoré by sa zaoberali abrazivitou v produktoch určených na čistenie zubov. V tej dobe sa v týchto produktoch používali častice ako piesok alebo rozomleté sépiové kosti, ktoré spôsobovali poškodenia tvrdých zubných tkanív. Ak by sme na tieto preparáty použili modernú metódu merania abrazivity, bola by abrazivita niekoľkokrát vyššia ako je dnešná najvyššia dovolená hranica.9

História skúmania abrazivity

Prvýkrát sa abrazivite v zubných pastách venoval William Miller v roku 1907. So svojím tímom sa začal zaujímať o vzťah abrazivity a vzniku klinovitých defektov na tvrdých zubných tkanivách u pacientov, ktorí mali veľmi dobrú hygienu dutiny ústnej. Do ich výskumu boli zaradení pacienti s gingiválnymi recesmi a klinovitými defektami. Výsledky tejto štúdie poukázali na to, že pri silnom tlaku a pri použití veľmi abrazívnych častíc v zubných pastách v tej dobe viedli ku vzniku klinovitých defektov krčkovej oblasti zubov.1 Tieto abrazívne častice v tej dobe mali približne 4× vyššiu hodnotu RDA ako je dnes povolená.10

V roku 1941 doktor Richard Manly, ktorý pracoval pre fi rmu The Procter and Gamble, výrazne zlepšil výskum v oblasti abrazivity. Vytvoril metódu, pri ktorej sa zub odfotil z profi lu pred čistením. Táto vzorka bola potom vystavená čisteniu v automate, ktorý predstavoval čistenie zubov. Po čistení bola znovu spravená snímka, ktorá sa porovnala s fotkou pred čistením. Na základe porovnania sa došlo k záveru, že opotrebenie zuba na základe fotiek je zhodné s klinickým opotrebením, ktoré bolo spozorované u pacientov. Okrem toho Manly prišiel aj k záveru, že čistenie zubov horizontálnou technikou spôsobuje väčšie poškodenie ako čistenie stieraním, zhora nadol. Táto štúdia bola prvá, ktorá poukázala aj na techniku čistenia zubov, nie len na abrazívne častice použité v zubnej paste, ako na dôvod abrázie zubov. V štúdii sa tiež zaoberal aj rozdielom v rýchlosti abrázie dentínu a skloviny, pričom prišiel na to, že dentín podlieha abrázii 10× rýchlejšie ako sklovina, čo viedlo vedcov k tomu, aby sa v nasledujúcom období venovali abrázii dentínu.2

Pozornosť sa v roku 1948 venovala štúdii Kitchina a Robinsona, ktorí sa zaoberali tým, aké silné musia byť abrazívne častice, aby sa dosiahol dobrý výsledok v odstránení pigmentov, ale zároveň, aby došlo k čo najmenšiemu opotrebeniu dentínu. Na základe tejto štúdie sa odvodili ďalšie metódy merania abrazivity. V štúdii prišli na to, že viac ako 90 % pigmentov z povrchu zubov, dokáže odstrániť zubná pasta s abráziou, ktorá produkovala pri 100 000 pohyboch zubnej kefky menšie opotrebovanie dentínu ako 1 mm³.

Dnes nám mieru abrazivity určuje špeciálna laboratórna metóda, takzvaná relatívna (rádioaktívna) dentínová abrazivita (ďalej len RDA). Táto metóda bola publikovaná v štúdiách v roku 1958 Grabenstetterom a neskôr v roku 1970 zdokonalená Hefferrenom na objednávku Americkej dentálnej asociácie (ďalej len ADA). Pri tejto metóde sa dentín ožiari a presne sa dokáže zmerať jeho opotrebenie in vitro. Táto metóda sa používa dodnes.4, 5 Od roku 1995 sa stala táto metóda aj metódou, ktorú používa aj Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ďalej len ISO), pre stanovenie normy pre abrazivitu zubných pást. ISO stanovilo aj maximálnu možnú hodnotu RDA, ktorá predstavuje číslo 250, zubnej pasty pre bezpečné používanie počas celého života.

Dezinterpretácie ohľadom RDA

Veľmi často sa v praxi stretávame s tým, že zubné pasty s nižšou RDA sú „bezpečnejšie“ ako zubné pasty, ktoré majú RDA nad 100. To však nie je pravda a neexistujú žiadne vedecké podklady k takémuto tvrdeniu. RDA musíme brať ako hranicu, zubná pasta, ktorá má RDA do 250 je v poriadku a pasta, ktorá ma RDA nad 250 nie je povolená. Metóda RDA nikdy nemala za úlohu stanovovať alebo vytvárať zoznam pást, ktoré by boli bezpečnejšie alebo menej bezpečné. Normy sú stanovené tak, že RDA do 250 v zubných pastách je bezpečné pre každodenné použitie na tvrdé zubné tkanivá zubov a mäkkých tkanív gingívy.

 

  • Klinické meranie odstránenia pigmentácií podľa Kitchina a Robinsona (1970)

    Klinické meranie odstránenia pigmentácií podľa Kitchina a Robinsona (1970)

  • Abrazívne zmeny (vlastný archív autorov)

    Abrazívne zmeny (vlastný archív autorov)

  • Erozívne zmeny (vlastný archív autorov)

    Erozívne zmeny (vlastný archív autorov)

  • Atrícia spôsobená bruxizmom (vlastný archív autorov)

    Atrícia spôsobená bruxizmom (vlastný archív autorov)

Publikováno: StomaTeam 4/2019

TheraCem™ – cement příští generace

2. 5. 2018 | MDDr. Jana Ferková, doc. MVDr. Květuše Lovásová, Ph.D.

TheraCem™ – cement příští generace Číst více >

Zaujala vás ukázka článku?

Celý článek můžete prostudovat v časopisu StomaTeam

Prohlédněte/stáhněte si celý časopis ve formátu PDF ❯
Informace o autorech: zobrazit skrýt
MDDr. Jana Ferková, doc. MVDr. Květuše Lovásová, Ph.D.

MDDr. Jana Ferková,
doc. MVDr. Květuše Lovásová, Ph.D.
Ústav anatómie
Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Šrobárova 2
040 01 Košice, Slovenská republika
Korešpondujúci autor: kvetuse.lovasova@upjs.sk

PhDr. Michal Ferko, doc. MUDr. Eva Kovaľová, Ph.D.

PhDr. Michal Ferko,
doc. MUDr. Eva Kovaľová, Ph.D.
Katedra dentálnej hygieny
Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity,
Partizánska 1
080 01 Prešov, Slovenská republika

Použitá literatura: zobrazit skrýt

Použitá literatúra na vyžiadanie u vydavateľa.

Články na podobné téma:
Injekční technika s kompozitem pro předvídatelné estetické výsledky Články
Injekční technika s kompozitem pro předvídatelné estetické výsledky

19. 8. 2019 | Obecná stomatologie

Při použití injekční techniky se kompozitní dostavby zhotovují vstřikováním kompozitu do...

Detail příspěvku

Mohlo by vás také zajímat:

Pro prohlížení časopisu se prosím přihlašte.

Přihlášením získáte následující výhody:

- možnost prohlížet si kompletní elektronická interaktivní PDF vydání všech našich titulů
- bezplatné zvýraznění TOP inzerce na portálech dentalbazar.cz a dentaljobs.cz
- snadné nakupování na našem e-shopu

Přihlášení

Nemáte ještě registraci? Nová registrace

Zapomenuté heslo

Vyplňte svůj registrovaný e-mail. Heslo Vám bude neprodleně zasláno do Vaší e-mailové schránky.